Folk.sk

Pondelok, 25.11.2002, sa vo vysokoškolskom klube niesol v duchu folkového večera a istého slovenského dialektu v našich končinách málo počuteľného. Na naše veľké potešenie (alebo pozvanie?) k nám totiž zavítali kamaráti z Piešťan – skupina Glanis. Pre ľudí neznalých; „glanis“ predstavuje druh ryby a v tomto prípade poriadne veľkej. Či už počtom členov, chuťou hrať alebo samotným prejavom pri hraní. Takže už pred pol ôsmou sa väčšina divákov netrpezlivo vrtela na stoličkách a počnúc pätnásťminútovým predĺžením, ktoré ku koncertom akosi patrí, utíchol všetok hluk a na pódiu sa objavili večerní účinkujúci.

Novinky, ktoré postretli magazín folk.sk väčšinou píšeme sem.. Vzhľadom na rozsah zmien som dnes spravil výnimku a pochválim sa priamo na hlavnej stránke. ;)V noci zo 6. na 7. decembra prešiel folk.sk zmenami, ktoré by mal bežný užívateľ pocítiť najmä v rýchlejšom načítavaní stránok. Prešli sme totiž na najnovšiu verziu redakčného systému php-nuke. A čo ešte pribudlo?

Je december, posledný mesiac v roku. Večery sú dlhšie ako dni a slniečko len sem-tam pozrie spomedzi oblakov, čo sa práve deje na zemi. Vtedy je väčšina z nás pritisnutá k radiátorom, kachliam alebo pieckam svojich bytíkov a znudene pozeráme na ďalší diel niektorej z telenoviel alebo premýšľame, akým darčekom prekvapiť v čase Vianoc tých najbližších.

Treba sa držať sukní. Tak som sa rozhodol ísť na toto podujatie spolu s Kačicou a Jankou.

Tak sme sa dočkali. Honza Nedvěd a Franta Nedvěd vystupujú spolu v decembri v Bratislave! Teda aby som bol presný vystupujú v Bratislave. Každý na inom mieste. Honza v Istropolise a Franta v Ružinove. 9.-10. decembra. Jeden 9. a druhý 10. Možno sa stretnú po niekoľkých rokoch - na hoteli. Takže opäť im to nevyšlo. Prečo však deň po sebe? Nemôže niekto ich koncerty koordinovať? Nemohli by sa aspoň organizátori dohodnúť, že ich dajú na rovnaké miesto a v rovnakom čase?

V sobotu 23. novembra nás všetkých Janko Kulich pozval do Kultúrneho domu v Bojniciach na už piate pokračovanie obľúbeného festivalu Folkové Bojnice. Tenokrát sa začalo už o piatej poobede......a to preto, lebo nás čakalo veľa dobrej muziky, tak aby sme to stihli. Prejdem teda rovno k veci. O piatej nás Janko vrelo privítal a nenechal nás dlho čakať na skupinu Turkovci. Po nich nastúpil Janko Kulich, ktorý zaspieval len asi štyri pesničky a pustil mňa.

Začínajúci pesničkári (aj pokročilí :-)) to na ružiach ustlané nemajú – na Slovensku nie je veľa klubov, ktoré pod svoju strechu prichýlia neznámeho interpreta. Divadielko v podzemí na Bernoláku (ŠD J. Hronca) v Bratislave takýto čin občas spácha. 21. 11. hostilo Kosťu a Bacila. Tých, ktorým sa pod týmito prezývkami vynoria v mysli chlapci a chlapi spod Michalskej brány v Blave, musím sklamať.

Ako už názov článku naznačil, v UPCčku sa zase hrá. Po prázdninovej prestávke a kratšej odmlke spôsobenej personálnymi a organizačnými zmenami v Univerzitnom Pastoračnom Centre sa znovu podarilo oživiť folkové koncertovanie. Zmenili sa temíny koncertov aj miesto ich konania. Z veľkej sály, ktorá má kapacitu cca 500 miest a ktorá bola naplnená folkovými priaznivcami v poslednom čase snáď iba počas jesenného koncertu Jarka Nohavicu sa folkové akcie presunuli do komornejšieho prostredia malej sály, ktorá sa nachádza na mínus druhom poschodí. Ľudia z centra každému radi ukážu cestu (hlavne prvýkrát by to človek sám dlho hľadal). Termíny koncertov sa posunuli zo stredy na utorok večer a mal by to byť vždy druhý utorok v mesiaci (ak sa to zmení,dozviete sa to ako prví).

Na 13.novembra vyšlo vystúpenie zvolenskej countryovej formácie Pacipacifik v klube Fontána v Liptovskom Mikuláši. Päť hudobníkov, s nástrojovým obsadením gitara, basgitara, banjo, bicie, mandolína a fúkacie harmoniky, už od začiatku vystúpenia nadviazalo tesný kontakt s mikulášskym publikom, ktoré si túto kapelku zafixovalo ako tohtoročného víťaza festivalu Folk - Tatry. Predstavila sa nám takmer kompletná zostava, na akú sme zvyknutí. Chýbalo „len“ dobro. Takmer plná sála oceňovala slušnú zohratosť a inštrumentálne výkony protagonistov.

Tak tu je pokračovanie rozhovoru s Edom Mrázom. Reč sa zvrtla na festival Ozveny ciest a hudobnú spoločnosť GRAN.
Dopadli Ozveny ciest približne tak, ako si si predstavoval?